Get Adobe Flash player

Intelektovo nadané dieťa v ranom a predškolskom veku

Autor: PhDr. Dáša Oravkinová

Zverejnené v Zborníku z konferencie „Matematika v živote predškoláka“  - 

Pro Solutions, s.r.o., Education Academy, ISBN 978-80-8139-111-8

 

Ľudskú dušu prirovnával k nepopísanej tabuli už Platón, potom Aristoteles, neskôr v období scholastiky aj Tomáš Akvinský, pritom mnohí z nás majú dodnes tendenciu zovšeobecňovať a podceňovať vplyv výchovy a vzdelávania.

Nedá sa presne určiť kedy, ale pozorovaním aj pri priamej práci s deťmi, mladými ľuďmi a dospelými, si  ľudia zaoberajúci sa ľudským správaním uvedomili, že pri rovnakom pôsobení a v rovnakých podmienkach, nedosahujeme všetci rovnaký výsledok.  

Museli priznať, že niektorí jednotlivci svojimi originálnymi myšlienkovými pochodmi či mentálnymi schopnosťami – menia a zefektívňujú známe postupy, ignorujú skúsenosti, pristupujú k riešeniam s originálnym zaujatím a energiou.

Osobná angažovanosť týchto jednotlivcov sa následne prejavuje v rozmanitom záujme a motivácii, vo zvýšenej  miere tvorivosti, fantázie a často aj v odvahe riskovať.

 

Kde a kedy vlastne téma ľudského intelektového nadania začína ?

Poznávacie funkcie,s ktorými sa rodíme, začínajú fungovať už prenatálnom období. Na základe výsledkov sledovania srdcového rytmu vieme, že už v matkinom lone dieťa reaguje na zvukové podnety, po narodení sa upokojuje pri vnímaní matkinho objatia, sací reflex je posilňovaný chuťou materského mlieka,  po niekoľkých týždňoch sa zostruje aj zrakové vnímanie.

Kognitívne procesy zdravého mozgu štartujú spontánne, spolupráca prebieha automaticky, pričom už niekoľko týždňov po narodení rozlišujeme individuálne rozdiely.  

Vďaka genetickým výskumom môžeme dnes Platóna doplniť o poznanie, že každá „tabla rassa“ je vyrobená z odlišného materiálu.

 

Vnútorné dispozície jednotlivca sú ovplyvňované zdedeným temperamentom a inteligenciou, citlivosťou nervovej sústavy.

Genetické predpoklady získané po rodičoch, však vieme korigovať a výrazne ovplyvňovať výchovou, t.j. vonkajším pôsobením, prostredím, neskôr aj seba-reguláciou. Nevieme ich však úplne vytlačiť, preto by sme s nimi mali v interakcii počítať.

K spomínanému - vnímaniu - sa už v rannom a predškolskom štádiu vývinu, postupne pridáva pozornosť, pamäť, myslenie, predstavivosť a schopnosť komunikácie.

Každý obdobie našej ontogenézy je typické prevažujúcimi vlastnosťami, ľahko predpokladateľný je vývin motorických funkcií a prejavov,  aj prevažujúce mentálne predpoklady.

 

Väčšiu pozornosť si však zaslúžia  individuálne rozdiely a z nich vyplývajúce možnosti, ktoré so sebou prinášajú.

 

Výchova je zámerný aj nezámerný – dlhodobý, nadväzujúci  proces, ktorý by mal byť zo strany dospelých jednotný, primeraný, postupný, rešpektujúci prejavy a pripravenosť, vychádzajúci z osobných predpokladov vychovávaného dieťaťa.   

Ideálna výchova nie je spojená len s poznávaním pravidiel správania, ale prebieha v spojení s poznávaním sveta, jeho vonkajších a vnútorných súvislostí, logických postupov, nezvratných zákonitostí –  prebieha prostredníctvom vnútorných dispozícií, ktoré tvaruje a rozvíja.

 

Intelektovo nadané (°IN) dieťa sa prejaví pomerne rýchlym postupom v poznávaní, pričom intenzívne zapája a spája všetky mozgové funkcie.

Pokiaľ má dieťa primerané podmienky – vníma, zisťuje a pamätá si - pýta sa a rozvíja rozhovor - pozoruje a kombinuje skúsenosti, volí originálne riešenia. Všetko s detskou hravosťou, nenásilne, spontánne a neustále. Dieťa strieda telesné aktivity s telesným odpočinkom, v ktorom nastupuje fáza uvažovania, spájania skúseností a aj otázok.

Výborná súčinnosť a citlivosť jednotlivých zložiek poznávania pôsobí ako šiesty zmysel, ktorým nás tieto deti vedia často prekvapiť.

Úlohou nás dospelých je byť dobrým pozorovateľom a podnetným sprievodcom, ktorý na tieto otázky odpovedá, počká na spracovanie a na ďalšie otázky, prípadne otázky nastoľuje, t.j. dospelým, ktorý dokáže citlivo zvážiť situáciu a  jemne dieťa upozorniť na nové oblasti skúmania.

 

Častou chybou je prílišná organizovanosť, pri ktorej dieťa prechádza z rúk do rúk, bez bližšieho poznania dieťaťa samotnými rodičmi. 

           

Akcelerujúci vývin sledujeme už v druhom roku, rozdiely v správaní bývajú badateľné, po treťom roku zreteľne definovateľné aj prostredníctvom rozvinutej reči.

 

Detská reč odráža konkrétne skúsenosti, slovná zásoba sa odvíja od názorného poznania predmetov a javov. Individuálna schopnosť a úroveň auditívneho vnímania,  pozornosti, fonematického uvedomovania,  sa prejavuje v čistote ale aj v obsahu reči. Vývoj slovnej zásoby sa odvíja od osobných skúseností, od logického porozumenia situáciám, pričom dieťa najprv slová vníma, pamätá si a až neskôr ich začína aktívne používať. Dôležitý je pritom jazykový vzor, plynulosť a čistota vyjadrovania, podpora k spoločnému verbálnemu prejavu – od jednoduchých piesní po spoločné pomenovávanie, rozprávky či fantázie.

 

Verbálna zložka inteligencie sa dá rozvíjať pomerne jednoducho. V predškolskom veku zostávajú užitočným motivátorom detské piesne, riekanky, v spojení s primeraným pohybom (fixovaním). Tieto deti oceňujú a majú zmysel pre primeraný humor a sebakritiku, upokojuje ich presné vyjadrovanie a pomenovávanie.

Dospelí často chybujú neprimeranou záplavou slov a zbytočne dlhých viet, nepresným popisom a pokynmi, preskakovaním z témy na tému, nerešpektovaním situácie a času, zbytočne zložitými otázkami (komentármi) - čím vyvolávajú v detských hlavách chaos a nechuť k rozhovoru.

 

Oveľa viac pozornosti si v detstve vyžaduje rozvoj performačnej, t.j. názornej zložky inteligencie, ktorá sa vyvíja čiastočne nezávisle na rečovom prejave a nie je jednoducho rozpoznateľná.

Dieťa inklinuje k skladačkám, vyhľadáva pred-fyzikálne skúsenosti, spontánne rozvíja svoje pred-matematické predstavy. Preferuje učenie pomocou 3D a 4D pomôcok, Niektoré deti sa prejavujú nadmernou fyzickou aktivitou, neustálym pobehovaním, ktoré striedajú s kľudovou samostatnou poznávacou hrou.

Dôležitou súčasťou výchovy je pozorovanie a primeraná neverbálna motivácia,ideálne osobným príkladom.  

°IN dieťa veľmi dobre prijíma pozornosť trpezlivých dospelých, ktorí majú odvahu improvizovať a citlivo ponúkať rôzne aktivity a poznania.

Detská spoločná hra s °IN dieťaťom sa nedá  presne rozvrhnúť a plánovať vyžaduje si vysokú mieru a schopnosť prispôsobenia a vedenia. Príčinou býva vysoká miera detskej osobnej tvorivosti, originalita prístupu, ktorá ovplyvňuje intenzitu a rozsah skutočného detského záujmu. „Rozumovo“ nadané deti sa vyznačujú dobrou pamäťou, variabilitou myslenia, radi pokračujú v bádaní a tvorení, ktoré ich zaujalo často nečakane dlho.

 

Nenásilné sprevádzanie dospelého je v predškolskom veku výnimočne dôležité. Dieťa si vytvára základné vzťahy, pocity bezpečia, útočiská osobného rozvoja.

Múdri dospelí plynule definujú svoju pozíciu prirodzenej autority, vytvárajú prijateľné hranice správania.

 

Intelektovo nadané typy detí radi spolupracujú s dospelými a nechajú sa viesť  pri dodržiavaní nasledovných zásad.

 

Zásady interakcie od ranného detstva : 

-        pozorovanie osobnej aktivity dieťaťa, nenásilná motivácia a podpora tvorivej situácie

-        porozumenie (ignorovanie) k chybám a nedostatkom, primerané usmerňovanie

-        jednoduchý ale logický vysvetľujúci prístup, s dôrazom na osobný príklad

-        priestor pre voľný bezpečný pohyb a samostatnosť

-        dielčie hodnotenie rovnajúce sa povzbudeniu

-        úprimný záujem o tému dieťaťa

-        vtipná láskavá súťaživosť

 

zásady interakcie v predškolskom veku  (pokračovanie) :

-        vzájomná informovanosť a spoločné plánovanie dennej činnosti (nadväzovanie aktivít)

-        nenásilná – logická, inšpirujúca motivácia (pomenovanie toho, čo sa naučíme, objavíme a pod.) 

-        úprimný záujem o tému dieťaťa (s dostatočným a vhodným časovým priestorom)

-        porozumenie k chybám a nedostatkom (s upozornením na spôsob nápravy)

-        tvorivá atmosféra a tvorivé pomôcky (prostredie s drobnými bádateľskými prekážkami)

-        prepojenie tém a aktivít  (tzv. medzi-predmetové, medzi–priestorové  vzťahy a súvislosti)  

-        rôznorodosť podnetov (striedanie všetkých zložiek výchovy – 3D, 4D aktivity)

-        priorita poznávania, druhotný slovný komentár (často porozumejú technickým súvislostiam skôr, ako ich vedia pomenovať )

-        podpora samostatnosti ako prejav dôvery (trpezlivosť a prenos osobnej zodpovednosti)

-        podpora komunikácie s chápaním logických súvislostí (výzva k rozhovoru a komentáru)

-        preferencia aktivít v prirodzenom prostredí (podpora multi-senzitívneho bezpečného poznávania, so zapojením čo najvyššieho počtu zmyslov)

-        tiché sprevádzanie, dostatok času na vlastné pokusy dieťaťa (trpezlivosť a názorný príklad)

-        obmedzenie „bezduchej“ súťaživosti, pozornosť k originalite (dôraz na kvalitu)

-        odpovede (prísľub odpovede) na každú otázku (práca s knihou, dopĺňanie si informácií) 

-        postavenie dospelého ako prirodzenej aktivity (zachovanie si tzv. „posledného usmerňujúceho slova“)

-        obmedzenie všeobecného a j adresného kriku zo strany dospelého (oslovenie, osobný prístup)

-        preferencia pokojných riešení (priateľské ale dôrazné pripomínanie dohodnutých pravidiel)

-        spravodlivé rozlišovanie zásluh a prečinov (s praktickým pomenovaním možností nápravy).

 

Nástrahy °IN dieťaťa :

-        nadmerná citlivosť na výrazné podnety

-        vnímanie chýb dospelých s potrebou nápravy 

-        potreba zaujať a byť úspešný

-        zložité osobné spracovanie neúspechu a prehry

-        sklony k povrchnosti, častá zmena záľub

-        podceňovanie okolia

 

Možné negatívne prejavy v správaní dieťaťa, spôsobené neprimeraným prístupom dospelých :

 

-        odmietanie spolupráce vo všetkých oblastiach

-        nadmerní expresívne reakcie

-        nadmerná hyperaktivita

-        účelové infantilné správanie

-        odmietanie komunikácie

-        výberová komunikácia s jednotlivými osobami

-        bezohľadné skákanie do reči

-        nevhodné slovné komentáre

-        prílišná, seba-ohrozujúca svojvôľa a samostatnosť

-        nechuť navštevovať kolektívne rovesnícke zariadenia a aktivity

-        dočasná strata motivácie a chuti do poznávania

-        nadmerné presadzovanie vlastných aktivít 

-        manipulácia s rovesníkmi aj dospelými

-        smútok

-        depresia

-        negatívne nazeranie na situácie a možnosti

  

Pri opakovanom a viacnásobnom neprimeranom zasahovaní sa prirodzené pozitívne predpoklady dieťaťa menia na nežiadúce - až asociálne a neskôr v období dospievania aj proti-sociálne správanie. Dlhodobé zmeny nálad prerastajú do zámernej sociálnej izolácie, ktorá môže byť sprevádzaná s prejavmi agresivity.

Deštrukčné správanie nemusí byť viditeľné len navonok, je smerované často dovnútra, prípadne vyústi do seba-poškodzujúceho, suicidálneho správania so sklonom k návykovým látkam.

 

Ani intelektové nadanie neochráni dieťa pred nástrahami vonkajšieho prostredia, naopak, často sú práve oni často terčom posmechu, vylučovania, prípadne naopak – stávajú sa negatívnymi vodcami a agresormi. Záleží len na nás dospelých na akú cestu dieťa usmerníme, pričom najviac dôležitých je až prvých desať rokov života.