Get Adobe Flash player

                                                                                                             
OSOBNOSŤ „ podľa - ABRAHAMa  H. MASLOWa

Sebaaktualizácia je vnútorný rast toho,
čo už je v organizme.
Presnejšie povedané toho,
čo je samotným organizmom.
Abraham Maslow

 

A.Maslov, žil v rokoch 1908 – 1970,
Profesor humanistickej psycghológie v Brandeiskej univerzite v USA, definoval pojem humanistická psychológiaa

Výraz „holismus“ pochádza z gréckeho slova „holos“, ktoré znamená úplný alebo zjednotený. Pri svojom uplatnení v štúdii osobnosti zdôrazňuje holistický prístup psychosomatickú jednotu a jedinečnosť každého človeka. Táto teória má veľa spoločného s fenomenológiou a s teóriou ja. Preberá taktiež niektoré pojmy z tvarovej psychológie a vychádza z existencializmu ako svojho filozofického základu.
                Dvaja významní predstavitelia holistickej teórie osobnosti sú: Kurt Goldstein a Abraham Maslow. Rozdiel medzi ich prístupmi spočíva predovšetkým v zdrojoch, z ktorých získavali svoje údaje. Zatiaľ, čo Goldstein prevádzal väčšinou svoje výskumy na vojakoch s poraneniami mozgu, Maslow sa zameral na skúmanie zdravých ľudí.
Abraham Maslow pokrstil humanistickú školu na „tretiu silu“ v americkej psychológii. Prvými dvoma sú psychoanalýza a behaviorizmus.

Hlavné body Maslowovej teórie:

  1. Základná ľudská motivácia sa prejavuje snahou o sebaaktualizáciu. Maslow prijíma existenciu špecifických potrieb ako motivačné sily a usporiadava ich do hierarchie.
  2. Vo svojej teórii sa zameral na témy: filozofické, kultúrne a náboženské.
  3. Sústreďuje sa na intrapersonálny rast jedinca a považuje ľudské kontakty s okolím za prirodzený výsledok sebaaktualizácie.

Štruktúra ľudských potrieb
Aj keď Maslow považuje jedinca za integrovaný celok, nebráni sa uznaniu existencie špecifických ľudských potrieb, ktoré motivujú jeho chovanie. Štruktúru všetkých motivačných síl chápe na kontinuite, ktorá siaha od úrovne potrieb až po B – úroveň (B – tu znamená „bytie“ v najhlbšom význame, t.j. vlastnú existenciu zjednotenú s vesmírnou skutočnosťou).
Na úrovni potrieb je jedinec motivovaný ku snahe o redukciu tenzie. Nižšie potreby (fyziologické potreby a potreby bezpečia) zaisťujú fyziologické prežitie jedinca. Vyššie potreby (lásky a úcty) zaisťujú duševnú pohodu a rozvoj osobnosti. Potreba sebaaktualizácie predstavuje prechod od úrovne vyšších potrieb k B - úrovni. Na B – úroveň Maslow umiestnil metahodnoty (nazývané aj metapotreby), ktoré sú spojené s najvyššími vrcholmi ľudského potenciálu. Sebaaktualizácia je nekončiacim procesom, ktorý postupuje dynamickým sledom stupňov nahor po kontinuite. Čím vyššie jedinec dospeje, tým hlbšieho šťastia, pokoja a bohatstva môže vo vnútornom živote dosiahnuť.

Úroveň potrieb: hierarchia
Hierarchické usporiadanie potrieb znamená, že nižšie potreby musia byť dostatočnou mierou uspokojené, skôr než sa uplatnia potreby vyššie. Ide o proces, ktorý je svojou povahou epigenetický.

  1. Fyziologické potreby. Sú to základné potreby, prítomné v každej ľudskej bytosti od počiatku života: potreba kyslíka, výživy, nerastné látky atď. Ak sú tieto potreby frustrované, pôsobia mocným tlakom na všetky osobnostné funkcie.
  2. Potreby bezpečia. Každý jedinec vyžaduje bezpečie a slobodu od strachu, úzkosti a zmätku. K bezpečiu patrí aj štruktúra, poriadok, stanovenie medzí a ochrana pred poranením.
  3. Potreby spolupatričnosti a lásky. Akonáhle sú uspokojené nižšie potreby, túži jedinec po láske a citovom vzťahu a chce niekam patriť.
  4. Potreby úcty / ocenenia. Delia sa na potreby sily, zvládnutia vecí, kompetentnosti, sebadôvery, nezávislosti, zvládnutia životných nárokov (sebaúcta) a súvisiace s povesťou, prestížou a uznaním (úcta druhých).
  5. Potreby sebaaktualizácie. V tomto bode postupuje jedinec vyššie na B – úroveň. Maslow zdôrazňuje:

„ Čím človek môže byť, tým tiež musí byť.“

B – úroveň: sebaaktualizácia a ďalej
Maslow vybral skupinu osôb, ktoré považoval za sebaaktualizujúce. Viedol s nimi rozhovory, príp. ich životy a činy analyzoval. Boli medzi nimi napr.: Abraham Lincoln, Thomas Jefferson, Eleanor Rooseveltová a ďalší.

              B - hodnoty                        
              Vrcholné zážitky           B - úroveň  
              Sebaaktualizácia                      
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Vyššie potreby           Úcty / ocenenia                      
      Spolupatričnosti a lásky       Úroveň potrieb  
Nižšie potreby       Bezpečia      
  Fyziologické   (redukcia tenzie)  
                                                       
  Motivačná štruktúra podľa Maslowa          

Znaky sebaaktualizujúcich osôb

  1. Odstup a potreba súkromia. Títo ľudia dokážu byť sami a necítia sa byť osamelí. Cenia si samotu a súkromie.
  2. Nezávislosť na kultúre a okoliu: autonómia a asertivita. Vytvárajú si vlastný životný štýl v súlade s vlastnými potrebami. Vyznačujú sa sebakázňou, rozhodnosťou a zodpovednosťou.
  3. Zmysel pre humor bez nepriateľstva. Ich humor nezraňuje ostatných. Je zameraný na nezrovnalosti v situáciách, nie na slabosti druhých ľudí.
  4. Originalita a tvorivosť. Majú bohatú predstavivosť a využívajú fantáziu pri zvládnutí rôznych problémov, s ktorými sa stretávajú v práci, v rodine, pri výchove detí, v umení a pod.
  5. Sebatranscendencia. Presiahnutie seba samého je príznačnou dominantou každého sebaaktualizujúceho jedinca.

Vrcholné zážitky
Sebatranscedentujúci postoj aktualizujúcich sa osôb je spojený s B – poznaním (B – cognition, poznaním bytia), ktoré stojí v protiklade s poznaním potrieb na nižších štádiách vývoja. B – poznanie je zamerané na existenciu v jej najhlbšom univerzálnom význame a svojou povahou vedie k „vrcholným zážitkom“.

B – hodnoty
Nie všetci ľudia dospievajú na B – úroveň a zdieľajú B – poznanie. Tí, ktorí túto úroveň dosahujú, majú sústavu hodnôt, ktorú nazýva Maslow: B – hodnotami. Uvádza medzi ne: jednotu, odovzdanosť, spontánnosť, vnútornú bohatosť, jednoduchosť, jedinečnosť, hravosť, poctivosť a sebestačnosť.

Použitá literatúra:
DRAPELA, V.: Přehled teorií osobnosti. Praha: Portál, 1997. ISBN 80-7178-766-3
HALL C. S. -   LINDZEY, G.: Úvod do teórií osobnosti. Bratislava: SPN, 1997. ISBN 80-08-00994-2